utorok 5. októbra 2010
nedeľa 3. októbra 2010
štvrtok 1. júla 2010
Beluša- terra Belos, kostolík. sv. Anny
Nasledujúce štyri fotografie odkrývajú použité stavebné materiály. Foto: apríl 2011....."významnou lokalitou je kostolík sv. Anny, ktorý má ešte románske základy a patrí tak k najstarším cirkevným pamiatkam na Slovensku"....Jozef Moravčík, Považské múzeum, (týždenník Obzor)
nedeľa 13. júna 2010
Skalice- Moštenec
august 2012
rok 2010
Pohľad na Skalice zo Sverepca, v pozadí Veľký a Malý Manín
Pohľad na Maníny zo Skalíc
Geologická stavba:
skalická brekcia: konglomerátové brekcie typu Debris flow (starší alb) Ján Mello et al.- 2005
"Skalické
brekcie predstavujú neveľké výskyty sedimentárnych
brekcií pri Dolnom Moštenci a pri Podmaníne (Marschalko
a Kysela, 1980). Sú to konglomerátové brekcie tvorené klastami
vápencov urgónskeho typu manínskeho súvrstvia, ktoré sú tmelené zelenými
vápnitými ílovcami s hojným glaukonitom. Brekcie predstavujú pravdepodobne
kanálové výplne, ktoré sú prekryté sivými rohovcovými vápencami spodnoalbského
veku. Stratigraficky boli vápence začleňované do aptu (Andrusov
a Kollárová-Andrusovová, 1971). Podobné stratigrafické rozpätie
uvádzajú aj Michalík a Vašíček, (1984),
ktorí opísali spoločenstvo hlavonožcov: Phylloceras (Hypophylloceras) moreti
(Mahm.), Acanthohoplites ex
gr. bigouretti (Seunes), Acanthohoplites
sp., Melchiorites cf. melchioris (Tieze),
Mesohibolites falauxi (Uhlig),
Neohibolites inflexux cf. angelanicus Ali-Zade. Pozorovateľná hrúbka súvrstvia je okolo 20 m . ..." Ľubomír Pečeňa , Pieninské bradlové pásmo- Púchovský úsek
Michal Maheľ Geologická stavba Strážovských vrchov, 1985
...." V manínskom príkrove sú známe telesá augititov , augititových brekcií /V. Zorkovský 1949/ a ich tufitov miestami až 40 m hrubých, hlavne v okolí Horného Moštenca, Podmanína, Slopnej a Praznova.............Zrejme ide o rozsiahlu podmorskú vulkanickú činnosť, ktorá sa začala prejavovať už v neokóme a najintenzívnejšie počas manínskej fázy medzi aptom a vrchným albom."....
sobota 29. mája 2010
Zbora, povesť a staroslovienska sbornaja crky
28.1.2013
prírodný útvar alebo príliš hmotná legenda?
prerušený val
valové opevnenie a zarovnaná terasa
vonkajšia terasa pred valovým opevnením
túto stredovú vyvýšeninu obklopuje val
"Zámčiská. (Túto povesť budeme citovať podľa zápisu z roku 1963)
Kej sa búraly ve Vydrnej Jancíkech komory, v jednom múre sa našla knižečka, napísaná švabachom. Už sa stracela, neviem gdze, ale zapamatal som si z nej to, že najstaršjú dzedzinú v doline je Zbora a hnedz po nej Mestečko. Pod Strážú mal stác starý koscel. Toto miesto Zborani volali Koscel a Mestečani Zámčiská. ............
Podľa rozprávania Ondreja Ševelu........."
○ ○ ○ ○ ○
Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk
....."V Živote Metodovom XVII je: i položiše i v sborněi crkvi"....
....."Doklady možno nájsť u I. Sreznevského (Materialy III, 1445). Tak napríklad chrám sv. Sofie v Carihrade sa zaznačuje ako: ...pri tom byst sventy e sbor i velikaja crky"....
....."V Živote Metodovom sa chrám, kde je pochovaný Metod volá sbornaja crky. Tento termín vysvetľuje I. Sreznevskij ako katedrálny chrám (hlavný chrám v meste)".....
...." V staroruskom texte z r. 1136 (Gramota kn.Vsevoloda) stoja popri sebe oba termíny: v sbornoi velikoi cerkvi".....
○ ○ ○ ○ ○
Stráž, geologické zloženie:
Bystrická jednotka, Zlínske súvrstvie, bystrické ílovce, glaukonitové pieskovce (tj. zelené)= flyš, stredný eocén- starší priabón.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)












