štvrtok 1. júla 2010

Beluša- terra Belos, kostolík. sv. Anny

Nasledujúce štyri fotografie odkrývajú použité stavebné materiály. Foto: apríl 2011






....."významnou lokalitou je kostolík sv. Anny, ktorý má ešte románske základy a patrí tak k najstarším cirkevným pamiatkam na Slovensku"....Jozef Moravčík, Považské múzeum,    (týždenník Obzor)

nedeľa 13. júna 2010

Skalice- Moštenec

august 2012













rok 2010

Pohľad na Skalice zo Sverepca, v pozadí Veľký a Malý Manín



Pohľad na Maníny zo Skalíc


Geologická stavba:
skalická brekcia: konglomerátové brekcie typu Debris flow (starší alb) Ján Mello et al.- 2005

"Skalické brekcie predstavujú neveľké výskyty sedimentárnych brekcií pri Dolnom Moštenci a pri Podmaníne (Marschalko a Kysela, 1980). Sú to konglomerátové brekcie tvorené klastami vápencov urgónskeho typu manínskeho súvrstvia, ktoré sú tmelené zelenými vápnitými ílovcami s hojným glaukonitom. Brekcie predstavujú pravdepodobne kanálové výplne, ktoré sú prekryté sivými rohovcovými vápencami spodnoalbského veku. Stratigraficky boli vápence začleňované do aptu (Andrusov a Kollárová-Andrusovová, 1971). Podobné stratigrafické rozpätie uvádzajú aj Michalík a Vašíček, (1984), ktorí opísali spoločenstvo hlavonožcov: Phylloceras (Hypophylloceras) moreti (Mahm.), Acanthohoplites ex gr. bigouretti (Seunes), Acanthohoplites sp., Melchiorites cf. melchioris (Tieze), Mesohibolites falauxi (Uhlig), Neohibolites inflexux cf. angelanicus Ali-Zade. Pozorovateľná hrúbka súvrstvia je okolo 20 m. ..."    Ľubomír Pečeňa , Pieninské bradlové pásmo- Púchovský úsek      


Michal Maheľ Geologická stavba Strážovských vrchov, 1985
...." V manínskom príkrove sú známe telesá augititov , augititových brekcií /V. Zorkovský 1949/ a ich tufitov miestami až 40 m hrubých, hlavne v okolí Horného Moštenca, Podmanína, Slopnej a Praznova.............Zrejme ide o rozsiahlu podmorskú vulkanickú činnosť, ktorá sa začala prejavovať už v neokóme a najintenzívnejšie počas manínskej fázy medzi aptom a vrchným albom."....

sobota 29. mája 2010

Zbora, povesť a staroslovienska sbornaja crky

28.1.2013
prírodný útvar alebo príliš hmotná legenda?











 prerušený val

 valové opevnenie a zarovnaná terasa


 vonkajšia terasa pred valovým opevnením
túto stredovú vyvýšeninu obklopuje val



možno prístupová cesta
Ján Mišún a kol.:Obec Mestečko
    "Zámčiská. (Túto povesť budeme citovať podľa zápisu z roku 1963)
Kej sa búraly ve Vydrnej Jancíkech komory, v jednom múre sa našla knižečka, napísaná švabachom. Už sa stracela, neviem gdze, ale zapamatal som si z nej to, že najstaršjú dzedzinú v doline je Zbora a hnedz po nej Mestečko. Pod Strážú mal stác starý koscel. Toto miesto Zborani volali Koscel a Mestečani Zámčiská. ............
Podľa rozprávania Ondreja Ševelu........."
            ○    ○   ○   ○   ○
Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk
....."V Živote Metodovom XVII  je: i položiše i v sborněi crkvi"....
....."Doklady možno nájsť u I. Sreznevského (Materialy III, 1445). Tak napríklad chrám sv. Sofie v Carihrade sa zaznačuje ako: ...pri tom byst sventy e sbor i velikaja crky"....
....."V Živote Metodovom sa chrám, kde je pochovaný Metod volá sbornaja crky. Tento termín vysvetľuje I. Sreznevskij ako katedrálny chrám (hlavný chrám v meste)".....
...." V staroruskom texte z r. 1136 (Gramota kn.Vsevoloda) stoja popri sebe oba termíny: v sbornoi velikoi cerkvi".....
           ○    ○    ○    ○    ○
Stráž, geologické zloženie:
   Bystrická jednotka, Zlínske súvrstvie, bystrické ílovce, glaukonitové pieskovce (tj. zelené)= flyš, stredný eocén- starší priabón.